Chlapec z ulice mi zachránil život...

14. srpna 2011 v 14:15 | ♥Bella♥ |  O dnesnej dobe
Starodávna rutina hádky teenagerov s rodičmi sú tu už od pradávna,nikto nevie kedy to začalo ani kedy to skončí,každý vie ,že je to v živote proste tak... Ale ,že aj občas hádky pre obyčajné maličkosti dokážu zájsť tak hlboko ako sa to stalo v tomto príbehu ,niesú časté a však je ich čoraz viacej: Normálka zase mám pokazený deň a to len preto ,že som sa pohádala s mamou nechápem prečo musím stále upratovať ,len ja a brat si sedí pred PC a hrá sa na neviniatko ako keby sa nič nestalo... Ale prečo si on môže váľať šunky a ja musím makať,no tak to sa pýtam samej seba každý deň... Ja viem ,že rodičov si musíme vážiť ,ale niekedy to už proste takto ďalej nejde,už nato proste
nemám nervy... Odchadzám z domu.... A čo teraz ,budem sa prechádzať po ulici... Nastala prudká zima a spustil sa poriadny mráz... Bŕŕŕ,nevrátim sa domov... No tak takto sa začal môj príbeh ,keď som jeden krásny deň zdrhla z domu,potĺkala som sa po uliciach ako pravý bezdomovec ,v noci som prespávala pod mostom.. Boli to tie najhoršie chvíle v mojom živote..Videla som toľko ľudí ,toľko utrpenia,až som si sama spomenula prečo tu vlastne som.... Než som sa stihla spamätať ,kričal domňa akýsi bezdomovec ,že som mu obsadila miesto,kričal a mal v ruke rozbitú fľašu,ktorou sa mi vyhrážal,zbledla som strachom... Nevedela som čo ďalej ,ostala som nedovolila som aby sa mi niekto vyhrážal... Ten bezdomovec ma ovalil palicou a ja som spadla a omdlela... Potom si už veľa nepamätám ,spomínam si iba ako som sa prebudila a pri mne stál nejaký chlapec,očividne bol tiež bezdomovec,mal na sebe otrhané šaty a snažil sa ma prebudiť... Hneď sa spýtal či som v poriadku,odpovedala som ,že som... Sadol si ku mne a prikryl ma starou otrhanou dekou... Poďakovala som sa mu ,opýtal sa čo tu robím... Vyrozprávala som mu ako som ušla z domu a ako tu už tyždne len tak blúdim... Pokrútil hlavou vyrozprával mi svoj príbeh ...Oliver pretože tak sa volal,vyrastal ako sirota v detskom domove,tam sa k nemu správali príšerne a preto odťial odišiel,na ulici je už skoro 4 roky...Veľmi ma bolelo v srdci ,pri pomyslení čím všetkým som prešla ja a čím Oliver ... Rozhodla som sa preto vrátiť domov,priviedla som domov aj Olivera a rodičom som vyrozprávala svoj aj jeho príbeh ... Sľúbila som že takú vec už nikdy nespravím a oni sľúbili ,že Oliverovi pomôžu nájsť si nejakú prácu a bývanie... Časom som sa do Olivera zaľúbila ,bol to chlapec z ulice ,ktorý mi zachránil život....A tie spomienky ,ktoré som zažila na ulici mi občas pripomínajú nočnú moru,nikomu v živote by som ich nepriala....
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.