Iba jediný raz...

12. srpna 2011 v 13:08 | ♥Bella♥ |  O Smútku
Tento príbeh sa stal skutočnosťou,lenže myslím,že by som vám ho nevyrozprávala tak dobre ako človek ktorému sa tento príbeh stal,chce však ostať v anonimite a preto budeme používať len isté meno Anonime: Môj život sa zdal naprosto dokonalí,bol naprosto úžasný mala som kompletnú rodinu,mamu aj otca ,priateľa ktorý ma miloval a najlepších priateľov ,ktorý mi dodávali ten zmysel života... Žila som si spokojným životom ,až dokým sa neobjavil istý človek raz na diskotéke a ponúkal nám nejký biely prášok,ževraj je to niečo ako energetický nápoj,ja som samozrejme od neho nič nechcela ,lenže... Môj priateľ si zobral,vravela som mu nech to nerobí, no on ma nepočúval,myslel si ,že jedna dávka mu neublíži,myslel si ,že to prekoná a stane sa istým hrdinom sám pre seba... No nestalo sa tak,z neho sa nestal hrdina ale totálny narkoman,nevedel s tým prestať stále potreboval novú a novú dávku,nič mu nepomáhalo... Zrazu sa môj dokonalý svet zrútil ako domček z karát ,človek ktorý sa stal premňa zmyslom môjho života ma zrazu nespoznával,zrazu prišli veľké tlaky zo strany rodičov,neustále namňa tlačili ,že nech ho nechám,no nešlo to .... Nedokázala som na neho zabudnúť,príliš som ho milovala,bol to totiž môj úplne prvý chalan a myslela som si ,že už aj posledný,koľkokrát som si želala aby ten chlapík nikdy neprišiel aby nám nikdy neponúkol to svinstvo a aby sme s priateľom boli znovu šťastný... Veľmi som trpela,až som obrovské nátlaky zo strany rodičov a priateľov nevydržala,začala som si rezať do rúk,často som si do nich vyrezávala jeho meno,aby som naňho dokázala zabudnúť,no z jedného razu sa stala
závisloť,padla som do toho tak hlboko ,že sa stala zomňa totálna troska bez života a bez chuti....Neustále som musela rezať nožom do svojho tela,neustále som si musela vymýšlať nové a nové výhovorky prečo som stále taká dorezaná... Padla som do toho tak hlboko,že moja láska k nemu bola taká silná ,že sa jej nedalo zabrániť a to jediné mi pomáhalo aspoň na chvíľu zabudnúť .... Neviem ako by sa to skončilo,keby ,že ma raz moja mama nenašla v kúpelni z nožom v ruke... Objala ma ,vytiahla mi nôž z ruky .... Dnes sú to už 2 roky čo som bola na liečení,kde ma úplne vyliečili,no nikdy ma neviečili z lásky k nemu, z tej veľkej lásky,pre ktorú som sa skoro zabila... A čo je dnes s ním?! Minulý pondelok som ho stretla,ležal na schodoch pred jedným činžákom,celkom ma nevnímal,bol skoro polomŕtvy,nahla som sa k nemu a pobozkala ho na pery,a on ma spoznal,kričal z plného hrdla moje meno,kričal a ja som mu nedokázala pomôcť,ušla som ,než by som mu mala pomôcť,nedokázala som to...
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.