Rodičov si nevyberáme

13. srpna 2011 v 13:20 | ♥Bella♥ |  B o Realite
Pred pár rokmi som bola iba malé decko,
nemala som práve skvelé dectvo,
ale aj tak som bola vdačná za všetko dobréčo ma kedy stretlo)
Rodičov som milovala aj takých aký boli.
Otec v kuse v chlaste,
Matka nechápala prečo vlastne.
často sa hádali, škriepili, bili....
kvoli každej pič*vine som mala doma peklo,
a stále som sa sama seba pítala prečo?!
No nikdy som odpoved nedostala,
tak som si na ne odpovedala sama.
Pamatám si aj dni ked som mala sedem a s mamou a bratom sme utekali od zas ras najeban*ho fotra.
Začala som si robiť starosti o mamu,
častom som ju videla už celkom slabú.
No ja sko malé decko som nezmohla nič.
A tak sa nezmenilo nič.
Už som sa začínala báť,
chcela som to vzdať,
môjho fotra niekedy zaj*bať!
Moja mama s tým nič nechcela spraviť,
bála sa s otcom zasa znova škriepiť,
Nechcela už skončiť v nemocnici.
V ten deň som si myslela že skončím v blázinci.
Milovať matku,
nenávidieť otca,
to jediné som vedela.
Radšej som bola vonku s kamarátmi alebo sama,
lebo som vedela čo je zas u Nás doma.
Zmenilo sa to až ked sa rozviedli....
Až vtedy foter pochopil,
čo robil za pičoviny!
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.