O Láske

Láska mi zmenila život...

14. srpna 2011 v 14:10 | ♥Bella♥
Láska?Čo to vlastne je?Nikdy som tomu slovu nekládol akú takú podstatu až do nedávna,kedy som pochopil čo to slovo vlastne znamená.Pretože láska ma naučila žiť,láska mi zmenila život....Emily bolo dievča ,ktoré som z duše nenávidel,bola veľmi tichá a presne zapadala do zoznamu triednych šprtov,poznal som ju vlastne už od prvého ročníka na strednej,už vtedy si z nej väčšina ľudí robila srandu,nosila neustále tie isté červené šaty a dosť často sa hľadela do zeme.V jednu noc som ju našiel na starom opustenom vrakovisku lietadiel ležať na deke... Pozorovala tam hviezdy,vlastne ani som nevedel ako sa to stalo,no pridal som sa k nej.Zistil som ,že Emily je vlastne výnimočná osoba,ktorá ma svojím charizmom a láskou totálne pobláznila.Odvtedy som na to vrakovisko chodil za Emily dennodenne,každú noc.Jej láska ma úplne zmenila,kašľal som na ostatných ,na ich názory,nato ako ma odsudzovali,miloval som Emily a na ničom inom mi nezáležalo.A keď som sa dozvedel o tom ,že má rakovinu,túžil som len umrieť.Totálne ma to položioe,mala nádor v hlave,lekári jej predpovedali 3 mesiace života... Myslel som,že to bez nej neprežijem ,uvažoval som o tých najhorších veciach,no ajtak som ju obdivoval,ona sa tým vôbec netrápila,chcela byť len somnou,nebála sa smrti,ale toho ,že ma môže stratiť... Sľúbil som jej ,že to zvládneme,že nás nič nerozdelí,no keď prvýkrát odpadla v mojom náručí začal som pomaly strácať nádej...Vedel som ,že jej neostáva veľa času ,cítil som,že musím ostať navždy s ňou.... Požiadal som ju o ruku.... Mal som sotva 17 rokov a viem,že ma asi budete odsudzovať ,ale neostávalo nám veľa spoločného času... Nemali sme celý život ,ostávali nám sotva 2 mesiace spoločného života...Zažili sme viac lásky než niektorí ľudia za celý život... Emily nás vlastne všetkých spojila... Hoci nakoniec zomrela v mojom srdci ostane navždy,pretože naša láska je ako vietor,hoci ho nevidno,aj napriek tomu je silný...

Zakázaná láska

14. srpna 2011 v 13:45 | ♥Bella♥
Mirandin príbeh (príbeh napísaný podľa skutočnej udalosti) : Ešte nikdy som nebola zamilovaná až doteraz. Svojho vyvoleného som ho náhodne ,raz som sa totálne unudená dívala z okna parku.Na lavičke sedel chlapec s dievčinou a o niečom sa vášnivo rozprávali.Či skôr sa hádali.Nemohla som od nich oči odtrhnúť,lebo ten chlapec sa mi páčil.Niekoľkokrát som ho už stretla na sídlisku ,no vždy som sklonila hlavu.Dievča od neho s plačom odišlo a ja som hnaná nejakou silou vyšla von.Strašne som sa červenala ,no keď ma oslovil,všetka ostýchavosť ma prešla.Dávid bol naozaj skvelý chalan a ja som sa doňho ako inak bezhlavo zaľúbila .Na druhý deň sa nadobro rozišiel z priateľkou.Konečne sme si mohli naplno vychutnávať tie krásne city lásky. Bolo to ako z rozprávky ,ešte nikdy som sa necítila taká šťastná ,prežívali sme tie najkrajšie chvíle ,ktoré sme si naplno užívali.Dávid bol taká poetická duša,veľa sme sa rozprávali -vedel tak krásne hovoriť o čomkoľvek.Boli sme do seba taký zaľúbený ,že sme si nevedeli predstaviť čo len chvíľočku bez seba.... Presne rok a dva týždne po našom prvom rande zazvonil u nás doma telefón a moja mama mi ho podala so slovami:,,Volá nejaké dievča"Bola to Davidova sestra .Zvlášne ,lebo jeho rodina ma nemala rada... ,,Dávid zomrel"povedala mi. Úder pod pás .Krutá realita.Beznádej,zúfalstvo a obrovská rana v srdci.Tak by sa dal opísať môj život nasledujúcih päť rokov.Dávida zabilo auto... Nevedela som si predstaviť život bez neho.Moje srdce zaplnila prázdnota ... Je možné aby som sa ešte niekedy zamilovala?

Príbeh o láske aký ja nikdy mať nebudem...so šťastným koncom.

12. srpna 2011 v 13:49 | ♥Bella♥
Tralalá. Bol raz jeden princ čo miloval jedno dievča. Hej hou, milovali ho všetky krásne princezné, ale on chcel ju. Nebola ničím výnimočná, skôr ako škaredé káčatko než labuť. Aj tak ju chcel. Bola však jedna krásna, krásna, tisíc krát krajšia princezná než škaredé káčatko. Bola bohatá, chcená, všetky dievčatá jej závideli jej krásu a vôbec všetko...pôsobila akoby bola zrodená len pre provokáciu a zbožňovanie princov, a na zotročovanie ich. Tralalá.
Spomenula som, že princ chcel škaredé káčatko? A spomenula som aj princeznú, krásnu ako najkrajší východ slnka. Jop. Môžem pokračovať...nespomenula som že škaredé káčatko bolo najlepšou priateľkou krásnej princeznej.
Nežiarlilo, tešilo sa s ňou keď prišiel niekto, kto ju mal rád, a sama ju mala veľmi rada.
Krásna princezná spoznala krásneho princa spolu s káčatkom. Tralalá.
Spomenula som že to bol krásny princ aj že to bola krásna princezná? Krásny ľudia patria k sebe, alebo nie?
Krásnej princeznej sa on hneď zapáčil...káčatku to trvalo trochu dlhšie, lebo ono si narozdiel od jeho priateľky všíma to, čo je vovnútri. Hej, správne. Krásny princ však ani pohľadom nezavadil o krásnu princeznú, ale o káčatko. Tralalá.
V jeden krásny deň ju vzal k svojmu zámku, sadli si na lavičku, a povedal jej, že ju ľúbi. Objal ju, a povedal že je najkrajšie dievča aké kedy videl, a hoci krásna princezná je pekná, ona je pre neho tá najkrajšia. Tralalá.
Asi sa divíte prečo toľko tralalá. To je irónia, nech všetci čo to čítajú vedia, že to neskončí dobre. Už už sa ponáhľam to dokončiť.
Pobozkali sa na rozlúčku, a na ďalší deň sa mali znovu stretnúť. Nestretli sa. Prerušili kontakt.
Káčatko sa trápilo, on sa trápil, ale ani jeden nespravil prvý krok.
No ani krásna princezná nezabudla na krásneho princa, rozhodla sa, že ho získa.
A tak jeden krásny deň dokvitla so slúžkami na zámok princa a káčatko nechala doma. A bez okolkov flirtovala. Videla sa s princom desať dlhých ráz, odvtedy, čo sa on videl s káčatkom.
Tralalá.
A káčatku to nezabudla nikdy pripomenúť. Tralalá.
Káčatko si bezmocne pozeralo princove fotky na facebooku, a ďakovalo Bohu za tú vymoženosť. Plakalo, hoci vedelo, že štyri mesiace je strašná doba bez kontaktu, a on zabudol. Určite. Plače aj teraz.
Krásnu princeznú všetci obdivujú, a ona chce len princa. Nie z lásky, ale z toho že nedokáže zniesť že pre neho bolo prvé káčatko.
A on raz podľahne. Tým si je káčatko isté. Preto toľko plače. Tralalá.
Princ nevie čo prežíva káčatko, ale nechce ju. Určite. Inak by napísal, že? A prečo to hlúpe káča nenapíše prvé? Bojí sa. Zranenia. A princ sa trápi, a ona sa trápi.
A tak si len pozerá jeho fotky stále dokola a obdivuje jeho krásu. Spomína na jeho slová, na jeho názory, na to ako súhlasila so všetkým, lebo k nej sadol ako puzzle.
Krásna princezná ide na vec. Získa krásneho princa, a káčatko sa môže uplakať k smrti.
To káčatko som ja. Krásny princ on, a krásna princezná je moja najlepšia priateľka. Koniec rozprávky si domyslite. Ale ja pochybujem, že to skončí typickým...a žili šťastne až do smrti.

,,Nikdy nezraď svoje srdce.“

12. srpna 2011 v 13:08 | ♥Bella♥
Polovica z tohoto príbehu je skutočná. Tá druhá je vymyslená. Vymyslená kvoli všetkým ľuďom, ktorí možno práve v tejto chvíli strácajú čas, pretože práve teraz im čosi krásne okolo nich uniká.......Láska.......

Bolo raz jedno dievča, ktoré sa prvýkrát zaľúbilo. Cítilo lásku ku kamarátovi. Bálo sa mu to povedať, no nabralo odvahu. Poznalo ho dobre. Preto vedelo, že jediný kto týmto niečo stratí, je ona. Jedine ona bude trpieť, ak jej lásku neopätuje. A navyše dievča nechcelo aby chlapec trpel. Preto sa rozhodla mu to povedať. A povedala... Chlapec to vôbec nečakal, a vysvetlil jej, že k nej nič necíti. A dievča plakalo. Cítilo sa ako bez duše...Ten týždeň bol nekonečne dlhý...A srdce tak strašne bolelo. Chlapec ju mal veľmi rád. Deň čo deň na ňu myslel, deň čo deň rozmýšľal o tom ako sa má, o tom ako veľmi jej ublížil. Volal jej, no nedvíhala telefón...písal jej, no neodpisovala...Jeho posledná smska znela: Prosím neplač. Ak ma máš skutočne rada, neplač. Vtedy to dievča pochopilo. Napísalo mu, aby sa o ňu nebál, že všetko raz bude dobré, len to chce čas. Chlapec si želal, aby ostali priateľmi. Nech sa stane čokoľvek. Navždy. Ona mu to sľúbila. Z lásky k nemu. Ostali dobrými priateľmi dodnes a každý si našiel toho pravého...Priatelstvo je niekedy viac ako láska.
,, Priatelstvo je láska bez krídel" (G.G.Byron)

Na inom mieste tohoto sveta žil chlapec. Mal taký istý problém ako toto dievča. Vedel, že nechce aby táto kamarátka ostala len kamarátkou. No bál sa. Toho, že ho odmietne. Toho, že stratí kamarátku. Toho, že ona necíti tak ako on...že sa sklame. A preto sa rozhodol mlčať. V jeden deň sa však stalo to, čo nik nečakal. Dievča zrazilo auto. Ostala ležať v kóme. Týždeň...dva...mesiac...Chlapec si uvedomoval, ako veľmi mu chýba. Každý jeden deň, keď ju nevidí, keď nemôže počuť jej hlas, keď si v škole nemôže sadnúť vedľa nej, keď necítí jej vôňu. Keď jej večer prezvoní, no ona už nemôže odzvoniť. Keď jej napíše email, no ona si ho už neprečíta. Keď jej obsadí v autobude miesto, no ona už nepríde. Chlapec otvorí dvere na jej nemocničnej izbe. Vezme papierik a trasúcou sa rukou začne písať: ,,Chcel som ťa mať rád. No nestihla si mi to dovoliť." Zo slzami v očiach jej ho vloží do ruky a odchádza... Prichadza do školy...kráča ku svojej skrinke a pri nej stojí jej najlepšia kamarátka...Po lícach sa jej kotúľajú slzy a v rukách mobilný telefón...Vedel čo sa stalo... Netrebalo slová....Jej kamarátka sa mu hodila okolo krku so slovami: ,, Viem že si ju ľúbil. Ale aj ona ľúbila teba..."
Hoci je dnes tento chlapec dospelý, má priateľku, skvelú prácu a na prvý pohľad bezchybný život, dodnes si neodpustil tú chybu, tú, že sa mohli ľúbiť...no bolo neskoro.
,,Nikdy nezraď svoje srdce."

Ďakujem ti, že si toto prečítal až do konca. Že si si našiel tých 5 minút...Že si sa na chvíľku zastavil a zamyslel sa, nad tým ako chceš raz skončiť. Či ako to dievča alebo tento chlapec.

Ak by si mal ešte posledných 5 minút času, čo by si urobil? Komu by si zavolal a čo by si mu povedal? Tak na čo do čerta ešte čakáš....???
 
 

Reklama